Keď som sa na tento svet narodila ešte som nevedela, čo ma čaká... Najivne som si predstavovala, že prežijem krásny pokojný a pohodový život. Samozrejme aj nejaké tie problémiky sa sem tam pre spestrenie vyskytnú... Aspoň tak mi povedali na predpôrodnom školení... A tak som sa sem celkom tešila...
Hneď po narodení som však zistila, že ma niekto dobre osra... Tak ťažko sa mi dýchalo, trápil ma hlad, zima... Pomyslela som si - Neboj sa, vyrastieš, naučíš sa, zvykneš si... Čaká ťa Život...
Ale Život si asi niekde odskočil na pohárik... Vyrástla som, všeličo sa naučila ale na svet si nie a nie zvyknúť... Život sa nie a nie dostaviť, a tak stále len prežívam zo dňa na deň. Ráno vstanem a ešte sa ani prebrať nestačím už je večer a ja si opäť spisujem na papier veci, ktoré som nestihla...
Ktosi mi kedysi povedal - Svet je krásny... Pestrý, živý, voňavý, plný obrazov aké nikde inde neuvidíš... Choď a pozri sa na to všetko, uži si to, vychutnaj... Stačí sa len narodiť....
Večer si do posele líham s vedomím, že zajtra zas nič nestihnem... Zas nič, čo sa dá vychutnať, užiť... Pár hodín v škole, práci, potom hrrr domov a keď zvýši čas, niečo si na seba a pre seba kúpim, s niekým sa stretnem, rozoberiem prežívanie... Zapezpečím prežívanie...
Niekto mi kedysi povedal - Stačí sa iba narodiť...
Tak ale ja som sa podľa všetkého ešte nenarodila...
Koľko nás takých je??
Komentáre